Plánujete víkend, na ktorom nechcete len odškrtnúť ďalší hrad? Skúste si trasu poskladať podľa vody. Každá rieka totiž rozpráva iný príbeh: o zlate, baníkoch, Keltoch aj o dedinách, ktoré dnes ležia pod hladinou.
Rieky boli cestami skôr než cesty. Pri nich vznikali brody, mlyny a mestá a v ich štrku sa hľadalo všetko, čo sa leskne. Slovensko sa preto dá čítať aj inak, než ho poznáte z atlasu: nie od hradu k hradu, ale od prameňa k ústiu.
Vezmem vás na päť takých čítaní. Päť riek a nádrží, päť malých ciest a pri každej jedna vec, ktorú vám mapa vody prezradí ešte skôr, než nasadnete do auta. Podklady k nim ponúka portál Rybarstvo.sk, ktorý spája rybárske revíry s geológiou a starými banskými dielami na jednom mieste.
1. Rimava a Tisovec: zlato, železo a vápencové skaly
Začnite tam, kde sa dá najlepšie pochopiť, prečo sa Slovensku hovorilo banský kraj. Tisovec leží popri Rimave na spojnici Brezna a Rimavskej Soboty a nad ním sa dvíha Muránska planina. Je to jeden z najmladších národných parkov na Slovensku, vyhlásený v roku 1997 a otvorený v máji 1998, s krasom plným priepastí, jaskýň a závrtov. Rastie tu aj lykovec muránsky, endemit tejto planiny, ktorý inde nenájdete.
Keď si potom otvoríte stránku Rimavy na Rybarstvo.sk, zistíte, že voda pri vašich nohách má za sebou aj inú kariéru. Geológovia v nej našli zlato vo viac než sto vzorkách riečnych sedimentov, čo je podľa portálu najviac zo všetkých slovenských riek. Žiadna horúčka sa však nekoná: v jednej vzorke napočítali najviac desať zrniek. Zaujímavejšie je okolie. Do troch kilometrov od toku eviduje portál 140 starých banských diel, väčšinou štôlne a haldy, a ťažilo sa v nich hlavne železo. Zlato bolo cieľom šiestich z nich.
Tip na trasu: do Tisovca sa dostanete autobusom aj vlakom. Z mesta vedú náučné chodníky, napríklad okolo rezervácie Šarkanica alebo na Hradovú, a k pamiatkam patrí aj zubačka do Pohronskej Polhory. Ak vás ťahá vyššie, cez Muráň sa dá vystúpiť k ruinám Muránskeho hradu.
2. Hnilec a Gelnica: banícka veľmoc na malej rieke
Ak bola Rimava ukážkou, Hnilec je celá prehliadka. Gelnica, mesto na jeho brehoch, má prvú písomnú zmienku z roku 1246, keď sa k miestnemu obyvateľstvu prisťahovali baníci z Bavorska. Kráľovské privilégiá ju čoskoro urobili slobodným kráľovským mestom a miestne bane vydávali zlato, striebro, meď aj ortuť.
Mapa to potvrdzuje v číslach. Do troch kilometrov od vody eviduje portál na stránke Hnilca vyše tisíc starých banských diel: štôlne, haldy, pingy aj šachty. V registri sa najčastejšie opakuje železo a meď, nájdete tam ale aj kobalt, nikel, antimón a ortuť. Zlatokop by tu veľa nenarobil, v riečnych sedimentoch sa zlato našlo len v siedmich vzorkách. Hnilec je preto skôr rieka pre tých, ktorých zaujíma ruda než lesk.
Tip na trasu: v centre Gelnice stojí Banícke múzeum, ktoré sídli v budove z roku 1805, postavenej z kameňa zo zrúcanín gelnického hradu. Jeho súčasťou je aj štôlňa Jozef a mesto má aj 5 km dlhý náučný banský chodník so šiestimi zastávkami, na ktorý si vyhraďte asi dve a pol hodiny. Otváracie hodiny si pred cestou overte, v minulosti bolo múzeum otvorené najmä v pracovných dňoch. Severne od mesta je Slovenský raj, takže sa dá baníctvo ľahko spojiť s kaňonmi a rebríkmi.
3. Hron: od zlatých baní po hrady nad vodou
Hron je jedna z najdlhších slovenských riek a zlato sa na jej brehoch nehľadalo len v rozprávkach. V roku 2004 sa na nej pri Žarnovici dokonca konali majstrovstvá sveta v ryžovaní zlata. Okolie Žarnovice je ostatne starý banský kraj: Hodruša patrí medzi najstaršie banícke osady v banskoštiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne a ťažilo sa tu zlato aj striebro.
Stránka Hrona na Rybarstvo.sk ukazuje, ako sa táto história zapísala do mapy. Zlato sa v riečnom sedimente našlo v 39 vzorkách. Do troch kilometrov od vody eviduje portál 1 097 starých banských diel, v ktorých sa ťažilo najmä zlato, striebro, olovo, zinok a železo, a najbližšia halda je od vody vzdialená len 20 metrov. V okruhu piatich kilometrov záznamy počítajú 419 ložísk a rudných výskytov. Trasu popri Hrone si preto môžete poskladať z baníckych miest a obcí, jedno za druhým.
Tip na trasu: po zlate môžete pokračovať hradmi. Nad obcou Slovenská Ľupča stojí Ľupčiansky hrad z 13. storočia a v Hronskom Beňadiku, ktorý leží v Slovenskej bráne, nájdete baziliku sv. Benedikta. Ak chcete zlato dotiahnuť do konca, zabočte do Kremnice: je to banské mesto s hradným areálom a múzeom mincí a medailí.
4. Banská Štiavnica: jazerá, ktoré postavili baníci
Tu je voda hrdinom, ale nie prírodným. Tajchy vznikali v 16. až 19. storočí pre potreby baníctva, ktorému prirodzené zdroje vody nestačili. Pôvodne ich bolo v Štiavnických vrchoch okolo šesťdesiat, dnes ostala asi tretina. Stavba dvoch Richňavských tajchov si v rokoch 1738 až 1740 vyžiadala každý deň štyri tisíce ľudí. Do polovice 19. storočia patrili tri slovenské tajchy, Rozgrund (30,2 m), Počúvadlo (29,6 m) a Veľká Richňava (23,4 m), medzi najvyššie priehrady, aké sa v Európe pre baníctvo postavili. Od roku 1993 sú spolu s mestom na zozname UNESCO.
Portál Rybarstvo.sk má pre štyri z nich 3D modely dna s odhadom hĺbky: Počúvadlo s najväčšou hĺbkou okolo 11 m, Rozgrund s 8,2 m, Evičku so 7 m a Klinger so 6,3 m. Je to zvláštny pocit pozerať si v mobile dno jazera, v ktorom sa v lete kúpete. A Štiavnické vrchy sú sopečné pohorie, čo mapa potvrdzuje aj teplom: podľa odhadu geologického ústavu je podložie pri Štiavnici v hĺbke jedného kilometra teplé 65 °C.
Tip na trasu: Počúvadlo je najznámejší tajch na kúpanie, vstup je voľný a kúpe sa na vlastné riziko. Klinger je bližšie k mestu a útulnejší, Veľká Richňava a Evička sú pokojnejšie. Ak máte radšej chôdzu, 4,5 km dlhý nenáročný chodník zo Štiavnických Baní okolo Bakoniho rybníka a rybníka Tajšok k Evičkinmu jazeru zaberie asi dve hodiny.
5. Liptovská Mara: obce pod hladinou a Kelti nad ňou
Posledná zastávka je najdramatickejšia, lebo sa pozeráte tam, kam sa bežne nedá. Hladina Liptovskej Mary má vyše 20 km² a podľa portálu je to najobjemnejšia z nádrží, ktoré eviduje. Pod vodou leží desať zaniknutých obcí: Liptovská Mara, Paludza, Parížovce, Sokolče, Ráztoky, Čemice, Nežitovce, Sestrč, Nižné Dechtáre a Vyšné Dechtáre. A popri nich aj pôvodné koryto Váhu.
Na 3D modeli dna môžete nádrž otáčať, približovať a znižovať hladinu, takže koryto začne vyplávať. Dno vzniklo z máp spred zatopenia a z 179 výškových kót, preto je to dobrý odhad, nie meranie. Skutočné hĺbky môžu byť o jeden až dva metre menšie kvôli usadenému bahnu a model sa výslovne nehodí na plavbu ani potápanie.
Nad hrádzou, na polceste medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, stojí Havránok. Je to archeologický skanzen s rekonštrukciou keltského dvorca z mladšej doby železnej (300 až 100 pred Kristom). Výskum sa tu začal v 60. rokoch, keď sa stavala priehrada, a odkryl keltskú osadu púchovskej kultúry. Niektoré keltské dediny v okolí sa potom ocitli pod vodou.
Tip na trasu: na Havránok sa dá vystúpiť z Bobrovníka po červenej značke. Otváracie hodiny skanzenu si overte vopred. Ak vás zaujali zaniknuté obce, v obci Svätý Kríž stojí drevený artikulárny kostol, ktorý pôvodne stál v zatopenej Paludzi.
Ako si trasu poskladať
Päť zastávok nemusíte zvládnuť naraz. Najlepšie fungujú ako tri výlety:
- Rudohorský víkend: Rimava a Tisovec spolu s Hnilcom a Gelnicou, obe v Slovenskom rudohorí.
- Víkend zlata a vody: Hron pri Žarnovici a tajchy pri Banskej Štiavnici, ktoré od seba delí len kúsok a spájajú ich aj cyklotrasy.
- Jednodňovka pri Mare: Liptovská Mara a Havránok, ideálne ako doplnok k pobytu na Liptove.
Pred každou cestou si otvorte stránku rieky alebo nádrže a pozrite sa, čo okolo nej leží. Nezabudnite, že čísla na portáli sú modelové odhady z verejných zdrojov, nie priame merania, takže slúžia ako pozvánka, nie ako sprievodca. A jedna rada na záver: staré štôlne a šachty nie sú atrakcia. Do podzemia vstupujte len tam, kde je to sprístupnené, napríklad do štôlne Jozef v Gelnici.
Mapu revírov, stránky riek aj 3D dná nádrží nájdete na Rybarstvo.sk. Slovensko sa nedá vyčerpať ani za päť výletov, ale rieka je dobrý sprievodca: vždy vás zavedie tam, kde sa kedysi niečo dialo.
